reklamná, eventová a produkčná agentúra
18/05/2019
Rešpekt
Od Vás: Kedysi pred rokmi, jeden sovietsky športovec navždy ukončil svoju mimoriadne úspešnú a perspektívnu športovú kariéru. Zdá sa, že v športovom svete sú tisíce podobných príbehov. Lenže tento športovec bol výnimočný - držiteľ svetového rekordu, 17-násobný majster sveta, 13-násobný majster Európy, 7-násobný majster ZSSR. Tento mimoriadny talent svoju úspešnú a perspektívnu kariéru náhle ukončil v najlepšej forme a na vrchole slávy a svojich síl doslova pochoval, alebo skôr utopil v ľadovej a bahnitej vode jerevanského jazera. A za pár rokov si otvoril malú obuvnícku dielňu v Moskve... V ten deň, 16. septembra 1976, v Jerevane pri dopravnej nehode spadol do jerevanského jazera trolejbus prechádzajúci priehradou. Deväťdesiatdva pasažierov bolo pochovaných zaživa vo vodách jazera v hĺbke desiatich metrov. Všetci z nich boli odsúdený na nevyhnutnú smrť, nebyť jednej okolnosti. Totiž práve v tom čase viacnásobný majster sveta v potápaní Šavarš Karapeťjan bol práve na svojom pravidelnom tréningovom behu pozdĺž jazera. Odborníci tvrdia, že nikto na svete by nemohol jednoducho fyzicky urobiť to, čo Šavarš Karapeťjan urobil. Skočil do zakalenej vody, po páde trolejbusu, rozbil zadné okno nohami a začal vyťahovať cestujúcich, ktorí stratili vedomie. Viac ako dvadsať minút v ľadovej vode. Dvadsať zachránených životov. V skutočnosti vytiahol viac ľudí z trolejbusu, ale nie všetci boli zachránení. Keď sa Šavarš opäť vynoril na povrch, okoloidúci na hrádzi si všimli, že celé telo má dorezané od úlomkov skla z rozbitého okna trolejbusu.
Na otázku: Čo bolo najťažšie - Šavarš odpovedal: „Vedel som, že napriek môjmu tréningu som bol schopný dosiahnuť len určitý počet ponorov. V dolnej časti bola nulová viditeľnosť, takže som sa orientoval hmatom, nahmatal som človeka uchopil a plával s ním smerom h**e. Raz sa mi stalo, že som niečo nahmatal a pláva s tým h**e, keď som sa vynoril a videl čo mám v rukách ... kožený vankúš zo sedadla. Pozrel som sa naň a uvedomil som si, že moja chyba stála niekoho život. Niekoľkokrát sa mi o tom snívalo."
Šavarša tento jeho počin stál ťažkú bilaterálnu pneumóniu, komplikovanú všeobecnou otravou krvi spôsobenou kontaminovanou vodou z jazera, ktorá sa dostala do jeho otvorených rán. Lekári mu zachránili život s veľkými ťažkosťami, ale už nebolo možné vrátiť sa k športu. Šavarš Karapeťjan sa stal invalidom.
Jeho výnimočný talent bol navždy stratený. Ale lásku k ľuďom, ktorú veľkoryso dostal od boha, opakovane násobí tých príšerných dvadsať minút jeho života.
Znie to ako Hollywoodsky príbeh a to ešte nie je všetko. 8. januára 1974 sa Šavarš Karapeťjan vracal autobusom zo športovej základne Cakhkadzor do Jerevanu. V autobuse v tej dobe bolo viac ako tridsať cestujúcich, vrátane športovcov. Pri prudkom stúpaní si vodič všimol problém s motorom, zastavil autobus a vystúpil z kabíny. Autobus sa náhle pohol z prudkého kopca a začal sa nekontrolovane rozbiehať smerom do rokliny. Šavarš si všimol neprítomnosť vodiča v kabíne. V snahe zastaviť autobus a vyhnúť sa pádu do rokliny, lakťom vyrazil sklenenú stenu oddeľujúcu kabínu vodiča od priestoru cestujúcich, siahol po volante a prudko nasmeroval autobus smerom k h**e. Na otázku, ako to urobil, povedal: „Len som bol najbližšie.“
15. februára 1985 sa Karapeťjan stal účastníkom záchrannej akcie ľudí pri požiari v športovom a koncertnom komplexe v Jerevane na kopci Tsitsernakaberd. Karapeťjan bol jedným z prvých na mieste požiaru a začal pomáhať hasičom. Počas záchrannej operácie bol zranený a utrpel popáleniny.
Takíto ľudia by mali byť dávaní za príklad dnešnej mládeži! Práve preto to posielam na Vašu stránku, aby média nekŕmili ľudí akože celebritami, ale oslavovali skutočných hrdinov.
