27/03/2024
🌬Morena – bohyňa zimy, matka smrti
Na Slovensku bol človek odjakživa tesne spätý s prírodou a celoročný cyklus vnímal ako opakujúci sa kruh, ktorý nemal ani presný začiatok, ani koniec. Ľudia sa neriadili dňami či rokmi, oveľa dôležitejšie pre nich boli ročné obdobia, ktoré sa dlhý čas delili len na zimu a leto. Život našich predkov bol zorganizovaný do detailov a rozdelený na čas, kedy sa pracovalo, kedy sa pracovať nesmelo, a aj na čas zábavy, návštev či hier. Jar všetci považovali za začiatok niečoho nového, za opätovné zrodenie života. Symbolom jari bola aj zeleň a vajíčko. Deti a mládež behali po lúkach, vili vence, hrali sa hry, no predovšetkým boli nápomocní rodičom – zapájali sa napríklad do čistenia polí, pasienkov, sadov, sadili zeleninu, nachovali zvieratá.
V jarnom období existovali tri skupiny zvykov, ktoré mali pozitívne ovplyvniť tak veľmi očakávané zmeny v prírode. Prvú skupinu predstavovalo najmä vynášanie Moreny a prinášanie ratolesti.
Morena naša, kdes prebývala?
Na druhú pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou sa v kostoloch zakrývali kríže a ľudia tento deň nazvali Smrtnou nedeľou či nedeľou Moreny. Dievčatá i chlapci v dedinách či mestečkách na Slovensku už od stredoveku vynášali slamenú figurínu starej ženy – Moreny, ktorá symbolizovala odchod zimy, chorôb, smrti a aj zlých síl, ktoré zadržiavali príchod jari a zelene. Keď sprievod prišiel k rieke alebo potoku, slamenú figurínu Moreny podpálili a hodili do vody, aby spolu s ňou odplávala zima i všetko zlé. Piesne spievané na celom území Slovenska pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstaršej vrstve obradových piesní. Prvé správy o obrade sú dokonca zo 16. storočia.