25/09/2023
Poviedky od Darinky🥀
Starý kuchynský stôl prikrýval ľahký, bavlnený obrus .
Jeho kraje zdobili vyšívané hlavičky šípových ruží . Dopĺňala ho malá háčkovaná dečka ležiaca stredom stola, na ktorej stál hlboký, časom poznačený hlinený džbán.
V ňom boli poukladané čerstvo natrhané kvety. Otvorené okenice pohládzala biela záclona , ktorá sa v tichej melódii okamihu , šantivo a naduto dotýkala stola a kvetov.
Hlavičky bielych margarétok a strapatého prosa tancovali v jemnom vánku ,ktorý ich bozkával a šepkal zamilovanú baladu. Purpurové echinácee sa zamotávali do skladby , ktorá sa ískala s časom a spolu tak dolaďovali čarokrásnu oázu pokoja a lásky.
Eva , ktorá s údivom pozerala na ten živý obraz , hlboko vzdychla.
Chcela sa dotknúť tej nádhery rozprestierajúcej sa navôkol a splynúť s ňou. Mala silný pocit , že to miesto pozná....
Že už tam niekedy bola.
Už dávno sa tak dobre necítila. Popri stole sa vynímali dve drevené stoličky. Jemne odsunuté od stola akoby na niekoho čakali. Eva , ktorá sa cítila ľahká ako vánok, pristúpila k jednej a sadla si.
Ruky položila na stôl a jemným pohybom hladila obrus . Prstami sa dotýkala tancujúcich kvetín, ktorých čistá energia pohládzala priestor a ženu sediacu za stolom prikryla do tých najnádhernejších farieb. Spoza záclony , ktorá sa vlnila v tanci tejto úžasnej scenérie, pocítila narastajúci emóciu. Prichádzala v podobe postavy , ktorá sa tichúčko blížila k nej.
"-Bože môj...
"- Si to ty?... pomyslí si Eva.
Rozšírenými zreničkami pozoruje muža , ktorý odsúva stoličku a sadá si k nej. Hlavou jej preblesla myšlienka , že to nemôže byť skutočnosť, ale sen.
"-Kde to vlastne som ? pýtala sa sama seba.
Muž ktorého pohľad bol plný pokoja aj napriek tomu , že Eva neotvorila ústa , počul všetky jej otázky.
"-Kde si bo tak dlho ? s ľahkou výčitkou zopakovala.
"-Je to tak dávno čo si odišiel.
On sa len usmial a jemne pokýval hlavou.
Biela rozopnutá košeľa a vyhrnuté rukávy pôsobili dojmom , akoby si len odniekadiaľ odskočil.
Hnedé kordové nohavice mal zviazané tenkým opaskom a na nohách mal ošúchané topánky , ktoré tak dobre poznala.
Tú vôňu ktorá sa vlnila po miestnosti začala spoznávať. Odrazu pocítila ten mäkký koberec pod sebou ,keď ako malá behala bosá po mokrej tráve a hlbokým nádychom sa jej do tela vracala vôňa leta, dažďa a šťastného detstva.
Pokoj ktorý sa navôkol rozprestrel ukolísal Evu, a jej otázky pomaly mizli do stratena . Nevedela sa nabažiť toho pohľadu na muža sediaceho vedľa nej. Bol presne taký ako v jej spomienkach. Tak živý, že bolo priam neuveriteľné myslieť si, že umrel pred niekoľkými rokmi.
"- Ak je to sen, nechcem sa z neho prebudiť.
"- Je tu tak krásne. Povedala si pre seba a dokonale si užívala tú cestu časovej smyčky , ktorá ju navštívila.
Muž, ktorého oči mali farbu zeleného smaragdu jemne spozornel a povedal.
"-Prišiel som za Tebou Evka moja , lebo musím kúpiť 12. Chlebov.
"- Mama ma poslala. Povedal o čosi tichšie a smutno dodal.
"-Len ich nemám za čo kúpiť.
"-Ocko...načo ti je toľko chlebov ? Opýtala sa Eva , ktorá nerozumela prosbe , o ktorú ju jej dávno mŕtvy otec žiadal.
On len v harmónii žblnkotu potoka , ktorý počula , vložil svoje ruky do jej dlaní. Ich pohľady sa stretli .
"-Ocko... tíško šepla Eva , ktorej oči sa naplnili slzami. Jeho teplé ruky zohrievali jej srdce , ktoré trúchlilo za človekom , ktorého milovala a ktorému to nikdy nepovedala. Odišiel príliš rýchlo.
Atmosféra v izbietke v ktorej sa nachádzali sa začala vlniť.
Biela záclona sa zdvihla pod náporom silného vetra a prikryla nebeského posla.
Evine dlane oťaželi . Chcela zakričať, no ústa ostali nemé. Iba srdce vyslalo prosbu na ktorú nebo poslalo odpoveď.
"-Nezabudni dcérenka... 12 chlebov... nieslo sa vetrom , ktorý v momente rozfúkal tento nebasklon a Eve sa tak v inej prítomnosti otvorili oči , aby zistila, že táto skutočnosť bola iba sen..
Eva dlho rozmýšľala nad odkazom , ktorý jej bol prostredníctvom milovaného ocka ponúknutý.
Vedela, že je to posolstvo pre celú Zem. Ale ako naložiť s tou silou , ktorá ju navštívila a ako ju ponúknuť ďalej ?
A tak sa rozhodla splniť prosbu zo svojho sna a počúvnuť kroky srdca , ktoré ju niesli do známej pekárne.
Pri pohľade na okrúhly a voňavý peceň chleba ju oblial neskutočný pocit šťastia.
Keď ho držala v rukách cítila , že je pri nej sila dobra a lásky.
A keď vyšla von , zbadala na kamennej dlažbe sedieť človeka , ktorého chatrný odev a špinavá baretka položená pred ním napovedali o jeho boľavom osude. Rozbehla sa k nemu a vyriekla prosbu.
"-Dovoľte mi odovzdať Vám tento dar .
"- Dar najvzácnejší.
Evine oči žiarili a človek sediaci na studenej dlažbe pomaly vstal.
"-Nech vám padne na úžitok.
Povedala a usmiala sa. Muž, ktorého život mnohokrát zlomil , nahlas poďakoval. V jeho očiach sa zaleskla slza, ktorá pohladila chrumkavý chlebík a ktorého vôňa prilákala jeho súputníkov , s ktorými sa oň podelil.
A tak prvý dar Eva ponúkla chudobnému človeku. Človeku , ktorý ho potreboval najviac. Posilnila tak jeho vieru , ktorého srdce prestalo veriť v zázraky.
Pochopila odkaz , ktorý jej bol daný. A od toho dňa má vždy pri sebe peceň toho najvzácnejšieho daru, aby ho ponúkla tomu, kto ho potrebuje. Srdce jej vždy napovie a ona ho počúvne.
" Druhý chlieb , darovala svojej maminke..
za dar života , ktorý jej dala.
" Tretím obdarovala priateľku ,
ktorá pri nej v dobrom aj zlom stála...
" Štvrtý položila do rúk tomu, ktorému ponúkla manželstva dar
" Aby vo svojom srdci kropila kvitnúcu jar..
" Deti jej boli ďalším pokladom ,
nimi zveľaďovali svoj dom.
" Slová vďaky nesú sa svetom do pekárničky , kde piekol sa vzácny chlieb.
" Aby každému kto dostal ho ,
uhasil bolesti smäd.
" Keď pohár vody pomôže vstať
A peceň chleba životu silu a zmysel dať...
A prečo 12?
Možno práve preto , že rok má 12 mesiacov. A keď december vydýchne , január sa nadýchne..
A tam, kde niečo končí, niečo nové začína.
Je to kolobeh života.
12 darov v ktorých je ukryté to najväčšie bohatstvo.
Bohatstvo , s ktorým je potrebné sa podeliť. Nuž, a aké dary to sú ?
Na to musí prísť každý sám. Stačí len pohladiť voňavý kúsok chleba. Ten, Vám napovie. Presne tak , ako to Eve prišiel v sne zvestovať jej milujúci otec.